Ahojte, vitajte!

Volám sa Martyna som z Poľska ale momentálne bývam vo Švédsku kde sa teda učím po švédsky. Po slovensky sa učím približne jeden rok a pol a je to môj malý koníček. Slovenčina ma vždy zaujímala. Slovensko bolo prvou krajinou, ktorú som ako mladé dievča navštívila. S mojou rodinou sme necestovali veľa a ďaleko, tak cez dlho presne táto susedská krajina bola jedinou, ktorú som mohla z času na čas navštíviť. Vždy sa mi páčilo ako znie slovenský jazyk. Konečne som sa rozhodla naučiť niečo viac o tomto jazyku. Dnes chcem vám povedať čo ma prekvapilo keď som sa začala učiť po slovensky.

1.) Slovenčinu sa učí pomerne málo osob v porovnaní s inými jazykmi. Všímla som si, že slovenský jazyk nie je veľmi populárny v jazykovej komunite a medzi polyglotmi. Čo sa týka slovanských jazykov, tieto veľké jazyky ako ruština a poľština sú samozrejme populárne. Mám pocit, že srbčina je tiež celkom populárna v jazykovej komunite, čo bolo pre mňa aj prekvapenie. Pochopiteľne je čeština populárnejšia ako slovenčina. Polygloti sa často zaujímajú o netradičné jazyky, tak myslím si, že slovenský jazyk ostáva nedocenenou malou perlou.

2.) Je to ťažšie ako som si na začiatku myslela. Poľština je to môj materinský jazyk a musím povedať, že ma to pomáha pochopiť slovenčinu, hlavne kedy ju počúvam. Len poľština nepomáha ma skutočne ovládať slovenský jazyk, určite nie v takom rozsahu, ako som si na začiatku myslela. Čím viac sa učím po slovensky, tým aj viac rozdielov objavujem. My Poliaci rozumieme do istej miery slovenčinu, ale to neznamená, že vieme hovoriť po slovensky – najmä preto, že so slovenským jazykom sa stretávame hlavne v kontextových situáciách. Tieto podobnosti navyše spôsobujú, že je často musíme konať neintuitívne a dokonca proti intuícii, ktorú máme z nášho jazyka. Napríklad keď dané slovíčko vyzerá podobne a je potrebné ho vysloviť alebo zmeniť podľa pádov úplne inak. Ja tiež naozaj – myslím si, že ako všetci študenti a študentky slovenčiny – neustále hľadám odpoveď na otázku: bude tu ten dĺžeň alebo nie?

3.) Nemyslela som sa, že učenie sa po slovensky mi prinesie toľko šťastia. Pre mňa je slovenčina veľmi melodický a radostný jazyk. Rada počúvam slovenčinu a páči sa mi ako ona znie. Tento jazyk ma vždy rozveselí. Pre zlé a smutné dni mam dokonca špeciálny zoznam slovíčok. A keď vidím také pekné slová, ako napríklad kníhkupectvo alebo snehuliak – to proste nie je možne necítiť sa lepšie =).