Odkedy som na materskej, mám viac času na slovenčinu. Takto som plánovala. Moje predsavzatie bolo, že počas materskej chcela by som vycibriť moju slovenčinu a už nemať jazykové bariére.

Snívam o tom, že príde ten čas kedy už nebudem mať skomolenú slovenčinu: už nebudem rozmýšľať sa nad tým či potrebujem sa alebo si, moja slovná zásoba bude pestrá a budem môcť vyjadriť sa v každej situácie pohotovo a adekvátne. Síce žijem na Slovensku, ale musím sa vystaviť slovenskému jazyku zámerne, lebo moje rodné mesto je takzvaným hlavným mestom pre maďarskú menšinu a v meste po uliciach sa rozpráva predovšetkým po maďarsky. Pravdou je, že užívam si život na hranici dvoch kultúr a za žiadnu cenu by som nechcela bývať niekde inde, ale jedinou nevýhodou tohto žitia je, že slovenčina moja upadá, a to ma škrie. Popri práci nemala som čas na dlhé konverzácie, na zaujímavé podcasty vo slovenskom jazyku. Moja hlava bola zahltená prácou a po náročných dňoch vyhľadávala som si iné aktivity než čítanie alebo počúvanie múdrych reportáži. Vždy som si myslela, že táto loď už odplávala a musím sa zmierniť s tým, že som druhoradým občanom na Slovensku, lebo neovládam štátny jazyk dostatočne dobre. Na moje prekvapenie po narodení dieťaťa všetko sa stalo oveľa kľudnejším. Môj svet sa spomalil. Zrazu mala som čas na dlhé prechádzky s kočíkom, a moja duša vyžívala v tom, že začala som sa venovať slovenčine intenzívnejšie, skoro každý deň. Počas kočíkovania vždy pustím rôzne zvukové nahrávky a veľkou radosťou je, ak si nájdem nové slovíčka v nich a môžem ich vypísať do môjho malého zošita (áno mám pri sebe paper-based zošit, príde mi to rýchlejšie, než tukať v telefónu počas chôdze). Je mi veľkým potešením, že sa mi podarilo nadviazať kamarátstva s dvoma slovenskými babami, ktoré občas ku mne sa pridajú a spolu poprechádzame po meste. Obrovská dávka benevolentnosti príde od ich strany. Ak sme spolu, vždy zabudnem nato, že rozprávam cudzím jazykom a čas naozaj letí.

Dlho som si myslela, že som na slovenčinu poleno, ale už vidím, že mi len správny čas a emočné rozpoloženie chýbali nato. Dúfam, že moje nadšenie potrvá a tento príspevok budem čítať s hrdím úsmevom na tváre a všímať si chybičky, ktoré teraz som nezámerne urobila :).