Pred pár dňami počúvala som jeden podcast o digitálnom minimalizme. Dve ženy rozprávali o tom, ako sociálne siete narábajú s našou pozornosťou. Podľa prieskumov polovica ľudí už nevie dať mobilné telefóny nabok lebo majú strach že niečo unikne počas ich neprítomnosti. Aj podmienečné reflexy zohrávajú v tom veľkú rolu že ľudia nevedia sa odtrhnúť od sociálnych sieťach. Ľahko si môžeme všímať že ľudia sa stanú závislými od notifikáciách. Vždy keď zvonček prebliká si myslia že dostali nejakú relevantnú odozvu od ostatných a majú urgenciu hneď siahnuť po mobilných telefónoch. Väčšinou tam si nenájdu relevantné správy ale marketingové ťahy alebo iné nepodstatné notifikácie.
Facebook často hrdí tým že pomáha užívateľom udržať kontakt s priateľmi ktorí žijú tisícky kilometrov ďaleko, ale práve je naopak. Podľa prieskumov časte používatelia sociálnych sieťach majú problém udržiavať očný kontakt v osobnom rozhovore lebo vždy na tým premýšľajú čo práve im unikne vo online svete a v reakcii nato neustále kontrolujú ich zariadenia. Tento fenomén vedie k rožných problémoch. Jeden z tých najvážnejších je že majú rozdrobenú pozornosť. Ťažšie im padne zdolávať náročnejšie úlohy, životné situácie lebo nedokážu sa sústrediť dlhší čas. Ďalšou problematikou je že výsledky štúdii odhalili dopad sociálnych sieťach na vývoj mozgu. Počas ich používania nastávajú výrazné zmeny predovšetkým u mladých ľudí. Vyšlo najavo že oni sa stávajú príliš citliví na hodnoty ostatných v reálnom živote. V najhorších prípadoch vôbec nevedia akceptovať kritickú spätnú väzbu lebo na sociálnych sieťach sa nestretávajú s nimi.
Jedna z žien robila experiment o tom či prežije bez sociálnych sieťach jeden mesiac. Ona dospela k záveru, že nič jej neuniklo, že rozprávala viac s jej priateľmi a mala kopec voľného času. Veľmi sa mi páčilo, ako ona sa vyjadrila na konci tento experimentu: Trávený čas na sociálnych sieťach je taký ako hľadať ihlu v kope sena. Ihla je malý benefit čo dostávame od nich a kopa sena je ostatné veci ktoré narábajú s našou pozornosťou.
